Jdi na obsah Jdi na menu
 


Pestovanie, výroba Upozornenie: Pestovanie a spracovanie marihuany je v Slovenskej republike postihnuteľné zákonom, ktorý to definuje ako výrobu návykovej látky! "Marihuana" Predovšetkým je treba zohnať semená. Je možné použiť aj priemyselné osivo, ale tu je výsledok neistý. Pri výbere semien uprednostniť veľké, súmerné semená hnedej farby. Zo semienok zelených alebo poškodených nevzíde nič. Na druhom mieste sa treba rozhodnúť, kde pestovať. V amatérskych podmienkach sú v zásade dve možnosti: v kochlíku alebo na záhrade. Prvá sa zdá byť jednoduchšia, ale tu kvalita ide skôr dole (navyše je tu rovnaké riziko udania zvedavou susedkou). Pestovanie v skleníku je ideálne, no nie vždy realizovateľné. Preto sa obvykle dáva prednosť pestovaniu pod šírym nebom. Po prebraní semien ich najprv treba vsypať do čistej, odstátej vody, aby naklíčili. Nepridávať vatu, klíčky sa do nej zbytočne zamotajú. Je lepšie, keď je miska uložená na svetlom mieste. Po dvoch dňoch môžeme pozorovať naklíčené semená. Osvedčuje sa predpestovanie sadeníc: Do malých pohárikov (napr. od jogurtu) nasypať vhodnú zem, vyhĺbiť jamku cca. 15 mm a do nej vhodiť naklíčené semienko. Potom zalievať asi 10 dní. Ak sa do tej doby neujalo, sadzbu treba opakovať. Keď je už dosť sadeníc, prejdeme na náš "tajný" záhon. Pri jeho výbere by nebolo zlé myslieť predovšetkým na určitú utajenosť (jednak z dôvodu udania a jednak by úrodu mohla byť prachsprosto ukradnutá), ďalej na vzdialenosť (asi do 30 minút cesty) a nakoniec na dobré klimatické podmienky. Tie sú - maximálna teplota, vysoká vlhkosť a veľa svetla. Treba pamätať na to, že trávu treba zalievať, najlepšie denne. Je to síce rastlina značne odolná, ale počas horúceho leta môže skutočne uschnúť. Vysádza sa asi začiatkom mája, podľa počasia, 15-20 centimetrov od seba, aby v dospelosti mali rastliny dosť miesta. Pokiaľ chcete šľachtiť jednotlivé kultivary, musíte rastliny vysadiť niekoľko sto metrov od seba. Ak sadíte do kukurice - overte si, či ju nebudú zbierať predčasne na siláž. Keď začnú rastliny rásť, osvedčuje sa odštipnúť im vršok, aby nenarástli do výšky, ale skôr s veľkým množstvom výhonkov = viacej hláv. Je to dobré aj z toho dôvodu, že takto neupravená rastlina môže narásť do výšky 3-4 metrov, čo by isto vyvolalo pozornosť (...a okrem iného aj radosť policajného zboru, v novinách taká veľká rastlina vydá za dvoch dealerov...). A nakoniec by bolo pekné aspoň raz-dva krát vytrhať burinu a skypriť pôdu okolo rastlín. Niektorí pestovatelia odstraňujú samce, z ktorých nie je tak kvalitný produkt, a takto pestujú sinsemillu. Rastliny sa nechávajú v pôde čo najdlhšie, kým im nezačnú žltnúť spodné listy. Potom ich vytrhneme zo zeme a zavesíme do suchého, teplého priestoru hlavou dole. Spracovanie: Rastliny sa sušia v sušiarni, kde nie je príliš vysoká teplota, je dobre vetraná a nepečie do nej slnko. Rastliny, ako už bolo spomenuté, sa vešajú hlavou dolu, niektorí maniaci ich obalujú novinovým papierom, aby na ne nesadal prach. Okvetie rastlín je totiž pokryté olejom. Doba sušenia je neodhadnuteľná, záleží na počasí, klimatizačných podmienkach sušiarne a najmä na veľkosti rastlín. Termín spracovania ťažko určiť, obvykle 1-2 týždne aj viac, skôr to záleží na podmienkach sušenia a potencie rastliny. Kvalitná tráva nemá okvetie ani po niekoľko mesačnom sušení celkom suché, ale vlhké a mazľavé po konopnom oleji. Okvetie teda olámeme (odstrihneme) a oddelíme listy od stvolu. Obvykle sa stvol a spodné listy vyhadzujú (najlepšie spáliť). Ďalej je možné kvety natlačiť do fliaš a uložiť na temné a chladné miesto (svetlo a teplo urýchľujú degradáciu THC) s tým, že pred každým použitím sa čosi vyberie a rituálne spracuje do formy jointu. Umožňuje to tiež lepšie kontrolovať kvalitu. Druhá možnosť je všetok materiál spracovať ihneď, čo šetrí miesto a čas. Najprv sa v rukách podrvia listy (nad novinami). Zo získanej zmesi treba vytriediť vetvičky a stonky. Potom príde na rad okvetie, ktoré sa však drví nad celofánom alebo niečím neporéznym (peľ by sa v tom usadil). Jemným natriasaním sa odstránia kúsky stoniek a najmä semienka, ktoré v horiacej zmesi praskajú, smrdia a navyše sa predsa dajú znovu zasiať. Získanú trávu z listov a kvetov zásadne nemiešať (rôzna kvalita), je dobré ich nasypať do vhodných nádob (celkom fajn sú hnedé sklenené fľaše so zapíleným uzáverom) a umiestniť na patričné miesto (tj. do tmy, chladu a mimo oči "nezasvätených"). To, čo ostalo na rukách je vlastne hašiš. Je možné si ho uschovať, olízať alebo toto nechať na priateľke. Pri výrobe hašiša sa celá rastlina (neusušená) otĺka o koberec (perzský, nie umelý), prípadne plátno, z ktorého sa potom vydrobia kúsky zachytenej živice. Iným spôsobom je otieranie rastlín a zber zachytenej živice z dlaní - takýto "hašiš" je čierny a volá sa čaras. Ako kuriozitu možno uviesť príklad zberačov, ktorí prebiehajú cez marihuanové pole a živicu si potom zoškrabujú z kožených plášťov prípadne priamo z nahých tiel. Arabský spôsob prípravy spočíva v povarení čerstvých vrcholkov rastlín v masle za pridania malého množstva vody. Po odparení všetkej vody sa materiál precedí a vzniknutá substancia žltozelenej farby, nepríjemného zápachu starého masla a hašiša je hotovým výrobkom, distribuovaným vo forme guličiek po dvoch až štyroch gramoch. Obvykle bývajú guličky ďalej spracovávané na 'zavareninu' - davamesk pridaním cukru a vonných látok (vanilka, škorica, pistácie, pižmo atď.). Skladovanie: (Libor Dupal: "Kniha o marihuaně") THC je degradovaný teplom, svetlom i vzduchom (kyslíkom). Napr. po dvoch rokoch skladovania (v tmavej fľaši tesne uzavretej) pri teplote okolo 20°C došlo len k malému poklesu účinných látok (14%), zatiaľ čo pri 35°C dojde takmer k totálnej degradácii THC (94%). K výrazným zmenám dochádza zvlášť vtedy, keď sa môžu prejaviť spojené účinky viacerých faktorov. Mnoho meraní bolo prevádzaných tiež s extraktami kanabinoidov i s čistými kanabinoidmi. Ukazuje sa nižšia stabilita týchto látok v roztoku, hlavne v porovnaní s rastlinným materiálom, v ktorom zostávajú v nepoškodených žliazkach ukryté a chránené pred účinkami vzduchu a čiastočne aj svetla. Surové extrakty sa však napriek tomu zdajú byť stabilnejšie než kanabinoidy najvyššej čistoty. Čistý THC, prevedený do roztoku, je na svetle rozložený už behom niekoľkých týždňov. Preto extrakty a oleje (hašišový, medový olej) musia byť uzavreté v tmavých flašiach za neprístupu vzduchu a v chlade. Optimálnym spôsobom uskladnenia je uloženie trávy v tmavej, vzduchotesnej nádobe na suchom, chladnom mieste, najlepšie v chladničke alebo i v mrazničke. Kôrka pomaranču či citrónu vložená do skladovacieho obalu udržuje rovnomernú vlhkosť, takže materiál ostáva pružný, nie je preschlý. Kôra taktiež dodáva kurivu príjemnú arómu.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář